Emma Swan+Mary Margaret

*Po dosť ťažkej noci sa zobudí úplne dolámaná. Veľmi toho nenaspala,vlastne ani nevie prečo. Ale celú noc mala taký divný pocit,ako keby sa má niečo stať. Pravdepodobne si až moc namýšľa. Pomaly sa posadí na okraj postele a na nohy si nazuje papuče. Ospalým krokom sa vydá dolu do kuchyne,ale popritom sa ešte zastaví pri Henryho "izbe". Vlastne je to len malá miestnosť s posteľou kde prespáva keď nechce byť u Reginy. Nazrie dovnútra a tam vidí spokojne ležiaceho Henryho. Pousmeje sa a zíde dolu po schodoch,do kuchyne. Mary Margaret a David tiež očividne spia. Postaví vodu na kávu a zatiaľ čo čaká sa chrbtom oprie o linku a pozerá do steny.*

*Probudí se chvilku po Emmě, zjistí, že David ještě spí, potichu se vykrade z postele a dojde do kuchyně, kde narazí na Emmu.* Emmo?Jsi vzhůru? *Pronese šeptem překvapeně.Začne dělat hrnec horké čokolády pro všechny.* Máš hlad?Doufám,že nepohrdneš muffiny od Babičky. *Usměje se na Emmu a oblékne si kabát, aby doběhla přes ulici do Granny's.*

*Trochu sebou mykne keď započuje hlas Mary. Otočí sa na ňu a trochu neisto sa pousmeje. Stále nevie ako sa má teraz k nej správať. Má jej hovoriť mami? Nie,nie. To radšej nebude robiť.*No áno. Pred chvíľou som vstala,nechcela som ťa zobudiť.*Kývne hlavou zo strany na stranu a ospravedlňujúco sa usmeje.*Trochu,ale nemusíš nikam chodiť. To je dobré.*Nestihne to ani dopovedať a Mary už je skoro na odchode.*Tak teda choď. Rada si dám.

*Ve dveřích se na ní ještě otočí, usměje a vyběhne do Granny's pro čerstvé muffiny a koblihy.Během pár minut je zpátky.* Brrrr...Tak jsem tu.Vzbudíme ty naše chlapy,nebo ještě počkáme? *Mrkne na Emmu.*

*Sadne si na stoličku a popritom čaká kým sa Mary Margaret vráti. Netrvá jej to ani desať minút a už je naspäť. Rýchlo sa postaví a zoberie jej balíček muffinov z ruky. Je dosť hladná. Prejde k linke a položí ich tam.*Ako chceš. Viem,že Henry išiel spať dosť neskoro...*Chvíľu jeho ticho a zamyslí sa. Videla,že asi ešte o pol noci svietil.*Tak ich ešte chvíľu nechajme.*Napokon mávne rukou a zasmeje sa. Jeden deň si aj oni môžu trochu pospať.*

*Krátce a tišše se zasměje a nalije do dvou hrnků horkou čokoládu,kterou posype skořicí.* Dobře tedy....David byl vzhůru taky dlouho.Nechme je spát a posnídáme spolu. *Usměje se na Emmu.Neví, jestli se má chovat jako matka, nebo jako kamarádka.* Jak jsi se vyspala? *Zeptá se nakonec neutrálně.Sedne si ke stolu a upije z hrnku.* Mmmm....miluju horkou čokoládu.

Dobre. Nebudem protestovať,aspoň nám viac zostane.*Zasmeje sa a pritom zavrtí hlavou. Ten jej smiech je skôr trochu na odľahčenie situácie. Vôbec nevie o čom sa s ňou baviť a podobne.*Nie moc dobre. Som celá dolámaná. Nejako sa mi zle spalo,mala som taký divný pocit.*Rýchlo jej vysvetlí a sadne si na druhú stranu stolu tak,aby na ňu videla a pokrčí jednoducho plecami. Taktiež sa napíje a prikývne.*To aj ja. Je úžasná.

Nejlepší. *Podotkne na adresu čokolády a se starostlivým výrazem se podívá na Emmu.* To mě mrzí.Doufala jsem... Víš....že teď už bude všechno dobré. Že budeme v pohodě. *Usměje se na Emmu a vezme do ruky jeden z koblížků.* Dobrou chuť. *Zazubí se na ní a zakousne se.* Kdybys potřebovala s něčím pomoct, poradit se...Nebo si jen promluvit.Jsem tu pro tebe.

Ja tiež,ale tak čo už. To prejde.*Pokrčí plecami stále s úsmevom. Zoberie si muffin rovnako ako Mary a pomaly ho začne jesť. Je naozaj výborný,nič tak dobré nikdy nejedla.*Aj tebe.*Znovu zahryzne a následne si odpije z čokolády. Po nasledujúcich vetách jej ale zmizne z tváre úsmev. Presne toto od nej nechcela počuť. Aspoň nie v blízkej dobe.*No... Nemyslím si,že to je najlepší nápad. Proste je to všetko také divné. Zdôverovať sa ti s niečím,ako...veď vieš,mame.