Emma Swan+Rumplestiltskin

*Navečer sa vyberie na malú prechádzku po Storybrooku. Naoaj si potrebuje prečistiť hlavu. Vydá sa svižným krokom do lesa. Tam aspoň nikto nebude. Teda aspoň v to dúfa. Dnes bol celkom náročný deň. Nečakala,že to bude až takéto. A ešte k tomu sa k nej aj všetci správajú...divne. Už ju neberú len ako Emmu,šerifku. Pomalým krokom sa prechádza pomedzi stromy.*

*Nátlak, ktorý sa naňho pomaly naberal z každej strany ho prinútil vyjsť trochu na vzduch. Belle bola skoro celý deň v knižnici a keď prišiel domov, stále tam nebola. Zrejme tiež chcela kúsok času pre seba. Každý to potreboval, po všetkom čo sa udialo, hoci už prešla istá doba. Tak pomaly kráča - kríva - ani nevie ako sa dostal do lesa. Zamyslene zastane, predsa len sa už stmieva a bohvie čo v lese môže byť. Oprie sa jednou rukou o strom a obzrie sa*

*Stále sa prechádza po lese,zabraná vo svojich myšlienkach pričom občas kopne do nejakého kameňa alebo paličky. Pozrie sa na nebo a potom späť do zeme. Už sa aj dosť zotmelo takže sa tu musí už prechádzať dosť dlho. To si ani neuvedomila. V tom započuje nejaké šuchotanie. Trochu sa mykne a poobzerá sa naokolo. Nikto nikde. Možno to bolo len nejaké zviera,ale radšej to skontroluje. Inak jej to nedá. Zoberie si do ruky zbraň ktorú mala zastrčenú za nohavicami do rúk a nabije ju. Pomalým a tichým krokom sa začne približovať k miestu kde počula zvuky.*

*zdalo sa mu to, alebo naozaj, každopádne počul akési kroky, šuchot neďaleko neho. na chvíľu spozornie, premýšľajúc či je tu ešte niekto, no potom to nechá tak a znova vykročí, pozerajúc pod nohy, keďže je na zemi veľa vetvičiek a kameňov o ktoré nemá záujem zakopnúť*

*Opatrne sa približuje čoraz bližšie k niekomu alebo niečomu. Až zrazu zbadá postavu zo zadu. Neváha a hneď namieri pištoľ.*Nehýb sa!*Hlasno povie a trochu prižmúri oči aby si toho človeka prezrela.*Rumplestiltskin.*Povzdychne si a pištoľ skloní k zemi. Po ňom rozhodne strieľať nejde aj keď niekedy má nato dosť chuť.*Myslela som si,že si niekto iný.

*zdvihne neochotne ruky, hoci ten hlas pozná veľmi dobre, nehýbe sa. keď vysloví jeho meno podvihne kútiky úst a obzrie sa ponad plece* Emma *osloví ju a spustí ruky k telu* no... ale nie som. som to len ja *dodá nevýrazne a nenútene*

*Nevie či jej má odľahnúť keďže to je len on alebo sa má báť skôr toho,že to je on. Keď sa otočí rýchlo si zastrčí pištoľ za nohavice a prikryje ich bundou aby to nebolo vidieť.*Čo tu robíš o takomto čase? Sám? Je to tu nebezpečné.*Povie varovným hlasom,ale potom sa nad sebou trochu pozastaví. Vážne toto hovorí práve jemu?*

*otočí sa nakoniec celkovo k nej a pobavene sa usmeje* To by som sa skôr mal pýtať ja, slečna Swan *prehodí s ľahkou iróniou* som na prechádzke, potreboval som čerstvý vzduch. *dodá po chvíli ticha prerušovaného len cvrčkami a inými zvukmi prírody*

*Nad tým čo jej odpovie len nadvihne obočie a významne naňho pozrie. Ona sa o seba náhodou vie dobre postarať. Alebo ešte pred pár dňami sa vedela. Teraz nevie ako na tom je.*Prestalo ťa to konečne v tom obchode baviť? Alebo Belle od teba utiekla?*Rýchlo povie a zasmeje sa. Potom ju ale napadne,že to bolo trochu prehnané. Len jemne zakašle a prejde radšej trochu ďalej od neho.*

Pozor na slová *odvetí chladne a zaryje do nej hnedé oči. všimne si jej ústupok, len tak z provokácie preto urobí krok vpred* a čo ty, človek by povedal že máš až priveľa povinností v meste, než aby si sa len tak túlala po lese.. *odmlčí sa čakajúc reakciu*

*Všimne si jeho pohľadu po tom čo povedala tak na chvíľu pozrie do zeme a premýšľa čo mu nato povie. Asi ho to trochu naštvalo. Vidieť,že má Belle naozaj rád. Čo by od neho nikdy v živote nečakala. Ale veď ho predsa ani vôbec nepozná. Možno pri nej je iný.*Ja som to tak nemyslela... Len som tým chcela povedať,že ťa musí mať po krk...*Znovu si uvedomí čo povedala až potom ako to vysloví.*Teda...Radšej nič.*Zavrtí hlavou a radšej k tomu nič nehovorí. Ešte by to viac pokazila. Čo to s ňou dnes je? Hovorí úplne blbosti a nevhodné veci. Dosť nevhodné.*To mám,ale potrebovala som si vyvetrať hlavu. Je toho teraz dosť. Všetci sa ku mne správajú úplne inak.*Všimne si jeho kroky dopredu,ale neustupuje. Nechce aby to vyzeralo tak,že sa ho bojí.*

*čaká na odpoveď, no keď ju počuje, zamračí sa. pootvorí ústa v záujme jej niečo odseknúť, no potom sa odmlčí* po krk? ako... to myslíš po krk? *jasné, nerobí dobré veci, no nikdy neurobil nič zlé Belle. alebo sa mýli?* inak, no čo iné sa dalo čakať *odvetí nenútene a zastane*

*Nepretržite ho pozoruje a ani nechce vedieť čo jej nato odpovie. Trochu si povzdychne keď jej k tomu znovu dá otázky.*Nijak. Nijak som to nemyslela. Nechajme to tak.*Ruky si zastrčí do zadných vreciek,rýchlo odvetí a prejde okolo neho na druhú stranu. Na druhú vec o ktorej sa bavili už nič nepovie. Len sa pozrie priamo pred seba a zhlboka sa nadýchne.*

*otočí sa za ňou, stále zamračene* určite? *spýta sa zneistene, no potom prikývne, nemá záujem pôsobiť neisto. pozrie kam ona, v domnienke že tam niečo vidí a potom pozrie zas na ňu. vyzerá že ju niečo trápi. otvorí ústa, že sa spýta, ale potom sa zamračí a pozrie inam, nemá ho to čo zaujímať*

Určite.*Prikývne a jedným okom naňho pozrie. Už vážne o tom nechce hovoriť. Ešte by vypustila z úst pár blbostí a nedopadlo by to pre ňu dobre. Prestane nad všetkým rozmýšľať a otočí sa na Rumpla keď ucíti jeho pohľad na sebe. Nič sa nepýta a vydá sa smerom k nemu. Teda skôr okolo neho. Ešte sa na chvíľu zastaví.*Už by som mala ísť.

snáď nebude vadiť, ak ťa budem otravovať aj smerom do mesta *odvetí, vykročí popri nej. nevie prečo to robí. možno len kvôli faktu že nikto v okolí nie je a aj tak už chcel ísť späť*

*Trochu nechápavo naňho pozrie a nevie čo mu nato povedať. Je to on alebo sa zaňho niekto vydáva? Je nejaký čudný.*Nie,v poriadku.*Trochu sa pousmeje a potom sa sústredí na cestu. Nevie o čom sa s ním má rozprávať a pokiaľ niečo nezačne on,tak to bude asi tichá cesta.*

*Dlho kráča ticho, aj tak prehovoril viac než by kedy čakal. No dnes má divný deň, už len to že sa išiel prejsť do lesa bezdôvodne. Zamyslí sa, no nenapadne ho nič čím by mohol začať rozhovor. preto kráča ďalej v tichu*

*Nenápadne naňho pozrie po dosť dlhej chvíli ticha,ale potom znovu pozrie do zeme. Tak asi teda bude ticho. Čakala,že Rumple začne niečo hovoriť,ale asi nie. Znovu sa zamyslí nad svojou rodinou a ide smerom vpred. Skoro pritom narazí do lavičky ktorú si nevšimne,pretože je až taká zamyslený,ale včas sa stihne uhnúť a tvári sa akoby nič.*

*periferne ju pozoruje, no pozerá pred seba. keď uvidí ako sa tesne uhla predmetu o ktorom zistí že je to lavička inštinktívne na ňu pozrie* pozor *prehodí nenútene, no potom sa odmlčí a pozrie inam*

Dobre,dobre. Asi som trochu...trochu dosť zamyslená.*Zavrtí hlavou a uchechtne sa. Už bude dávať väčší pozor a preto radšej hľadí pred seba a nie pod nohy. Predsa len už sa blížia do mesta a nemusí si dávať až taký pozor nato čo má pod nohami. A konečne skončí táto trápna tichá situácia. Rumple jej sám o sebe nevadí,ale to ticho áno.*

nad čím konkrétne? *neverí že sa na to spýtal. no stalo sa, možno len kvôli tichu ktoré chcel nejako vyplniť. pozrie na ňu a potom zas pred seba*

Nad mojou rodinou. Stále premýšľam len o tom. V posledných dňoch.*Kývne hlavou zo strany na stranu a taktiež sa pozerá pred seba. Naňho ani nepozrie. Je nejaký pozorný.*Stalo sa ti niečo alebo? Si nejaký iný...

*Prikývne, akú inú odpoveď mal vlastne čakať. Pri jej otázke podvihne obočie a pozrie na ňu* Vôbec nič *pokrúti hlavou a na tvári sa mu zas usadí nič nehovoriaca maska bez emócií*

*Nad jeho nič si iba povzdychne a prevráti očami. Určite nič.*Vidím ako sa správať. Si až moc...milý. Nato,že si to ty.*Pokrčí plecami a teda do ďalej nerieši. Založí si ruky na prsiach a pridá do kroku.*