Mills House

*neochotne vystúpi pred domom z Emminho auta a zastane pred bráničkou akoby tam za žiadnu cenu nechcel vstúpiť.*Naozaj tam musím ísť?*povzdychne si a hľadí na Emmu takmer prosebne.*

*Taktiež vystúpi a pozrie sa na ten obrovský dom. Je krásny a to ho vidí len z vonku. Zoberie ešte Henryho knihu zo zadného sedadla a prejde k nemu. Podá mu ju a usmeje sa.*Áno,musíš. Nehovor to ako keby to bolo nejaké mučenie. No tak!*Chytí ho okolo pliec,otvorí bránku a vojde dovnútra. Ide po úzkom chodníčku,vyjde po schodoch až sa zastaví pred dverami. Zaklope na ne a čaká.*

*nechá sa ňou viesť a neistými krokmi teda s ňou drží krok.Pevne zviera knihu v náručí,akoby mu mala dodať sily.Keď zastanú pred dverami pozrie na Emmu.*Tak teda..zoznám sa s mojou mamou.*nahodí svoj odvážny úsmev a rozhodne pozrie späť na dvere.*

*O Henryho sa už bála a všetci ho už hladali.Bola nervózna že sa nevrátil domov a lieta niekde preč.Prešla do svojej pracovne a s povzdýchnutím sa postaví k oknu.Chvíľku to dianie tam sleduje a nakoniec si vezme jablko a zahryzne do neho.*Kde toľko je?*Zamračí sa.Bojí sa o neho tak veľmi že on jej to ani veriť nebude.Ked doje jablko ohryzok vyhodí v kuchyni a počuje klopanie.Pribehne s nádejou k dverám.Otvorí ich a pozrie na tú ženu za nimi.Prejde pohľadom nižšie a uvidí Henryho.*Henry!Kde si bol?*Automaticky si ho vezme k sebe a obíme ho.*

Veľmi rada.*Usmeje sa na Henryho a otočí sa na dvere ktoré sa po malej chvíli otvoria. Zbadá v nich nejakú ženu,pravdepodobne jeho matka. Po jej slovách usúdi,že mala pravdu. Je vidieť,že má radosť a že sa o Henryho bála. Zatiaľ nič nehovorí,pustí Henryho keď si ho hneď zoberie k sebe a len tak tam stojí.*

*len sa ňou nechá objímuť,no objatie jej neopakuje.Aj tak má o tom svoju teóriu,a to to,že to celé hrá.Aj keď musí uznať,že vyzerá dosť ustarostnene.Na chvíľu ho omrzí celý jeho útek a plán dostať Emmu do mesta.Potom sa však spamätá a odtiahne sa od nej.*Našiel som svoju biologickú mamu.*odpovie jej a uteká s hompaľajúcim sa rupsakom na pleciach dnu.*

*Videla tú knihu čo jej robí starosti.Vie že z nich raz zblbne a že objaví čo sa tu deje.Povzdychne si ked sa od nej odtiahne.Pousmeje sa no ked zistí koho našiel úsmev jej zmizne a pozrie za ním ako odchádza.*Henry!*Pozrie za ním a potom na Emmu.*Dakujem že ste ho odviedli domov.*Podakuje jej s kamenným výrazom na tvári.*A vy ste slečna?*Zaujíma ju jej meno aj ked vie svoje.Vôbec ju neteší že ju Henry našiel a že je tu.*

*Pozrie sa za Henrym ktorý sa radšej hneď vyparí a potom zdvihne pohľad na tú ženu.*To je v poriadku. Vedela som,že už budete mať oňho starosť. Swan. Emma Swan.*Zodpovie jej otázku,pousmeje sa a načiahne k nej ruku. Nepozerá na ňu práve s úsmevom,skôr ako keby ju chcel prebodnúť pohľadom,ale to teraz nechá tak. No potom čo jej Henry stále hovoril,že je to Zlá kráľovná si to celkom aj vie predstaviť.*

*vybehne hore do izby, rupsak a knihu hodí na posteľ a pribehne k oknu.Hľadí dole na ne dve.Síce nevie o čom sa rozprávajú,no potichu pootvorí okno.Nevie či bude dačo počuť,ale za pokus to stojí.*

*Keby len..chlapec mi robí starosti.*Pokrúti jemne hlavou a ked sa dozvie meno tej ženy na chvíľku zamrzne.Emma..Prejde jej mysľou.Podá jej ruku a jemne nou potrasie.*Regina..teší ma slečna Swanová.*Povie ale vôbec ju neteší.Automaticky si odvodí že Emma odíde.*Nechcete si dať niečo?Na cestu?Určite to máte kus..*Pousmeje sa na nu.Už si praje len aby odišla.*

No...Mne ešte rozprával aj nejaké veci o tom,že všetky rozprávky v tej jeho knihe sú skutočné. A že aj ja som odtiaľ. Áno,je to len dieťa,ale...*Pokrčí plecami a výrazom jej trochu naznačí čo tým myslí. Nechce o ňom hovoriť,že je blázon,ale bol do toho zabraný podľa nej až priveľmi.*mňa taktiež.*Stiahne ruku k telu a pousmeje sa.*Samozrejme,ďakujem.*Prikývne,usmeje sa. Veď zase nevyzerá byť až taká zlá.*

*Usmeje sa.Tuší že Henry poslúcha.*Áno to viem.Tvrdí to už dlhšie.Len to povedzte.Chlapec určite spí.*Usmeje sa a prikývne.Založí si ruky na prsiach a pustí ju dnu.Za nou zavrie a ruky dá rovnako.Zavedie ju do svojej pracovne a ukáže nech si sadne na gauč.*Čo si dáte slečna?Zrejme šoférujete tak vám ponúknem domáci jablkoví džús?*Pousmeje sa na nu.V očiach jej žiaria iskričky že chce odísť a už ju neuvidí.*

Je to len trochu divné. Snažil sa ma o tom veľmi presvedčiť. Ako keby to bolo preňho dosť dôležité.*Trochu nechápavo na ňu pozrie a povzdychne si.*Nie,nie. Vieme čo myslím,nemusím to hovoriť nahlas.*Radšej to nechá tak a pousmeje sa. Henry môže byť fajn chlapec a neebude o ňom radšej nahlas hovoriť,že je blázon. Sadne si na gauč a poobzerá sa po jej pracovni.*Áno,môže byť.*Prikývne a usmeje sa. Aspoň niečo na cestu sa jej zíde. Odchádza hneď teraz aj keď vie,že Henrymu sa to nepáči.*

Je to dieťa slečna.Vychovávam ho od detstva a poznám ho veľmi dobre.*Pousmeje sa.*Viete prežila som s ním všetky choroby a tak.Poznáte to nie?*Prezrie si ju.Nie je nadšená že tu je.*Viem že myslíte že je..to slovo na b.*Povie to takro.Nebude Henrymu hovoriť že je blázon.Vie že má pravdu.*Hned to bude.*Zbehne do kuchyne a tam naleje do pohárov jablkový džús a príde naspäť.Jeden pohár podá Emme a druhý si nechá v ruke a sem tam si odpije.*Robíte dobre že idete preč..

Veď áno,je.*Prikývne jej nato čo povie a potom sa trochu pozastaví.*No...Nemám rodinu,takže to naozaj nepoznám.*Pokrčí plecami a pousmeje sa. To trochu bolelo. Povedať,že nemá rodinu. A vlastne ani nikdy nemala. Henry je to jediné čo má. Teda nevie či ho má brať za svojho. Je predsa len pravda,že sa ho vzdala. Má pocit,že teraz by mu to mala vynahradiť. Mohla by sa v meste pár dní zdržať,niekam vyraziť s Henrym,spoznať ho.*Áno,presne to slovo.*Prikývne a zasmeje sa. Zatiaľ čo je Regina preč sa obzerá po pracovni,ticho ju obdivuje. Keď sa vráti,zoberie si pohár a poďakuje. Hneď trochu aj odpije a musí uznať,že je naozaj dobrý.*Myslíte? Ja som teraz skôr rozmýšľala,že by som pár dní zostala.

Oh..to prepáčte ak som sa vás dotkla.Rodina je nie čo čo by mal mať každý a nie len niekto.Je to tak slečna?*Nadvihne trochu provokatívne obočie.Zaujíma ju čo sa jej motá v hlave.Potom ako sa vráti sa posadí do kresla a dá si nohu cez nohu.*Urobíte najlepšie ak odídete.*Odpije si.*Henry sa o vás nikdy nrmal dozvedieť.Vzdali ste sa ho a toho sa držte je to MÔJ syn.*Slovo môj zdôrazní.Vie že Henry bude chcieť byť s nou kedže ju našiel ale ona sa postará aby s nou nebol.*

To je v poriadku. A áno,hádam,že máte pravdu.*Prikývne s miernym úsmevom aj keď teraz ju nálada na úsmev trochu prešla. To ale nechce dať na sebe poznať. Keď jej povie všetko o tom,že by mala odísť a nechať Henryho na pokoj trochu ju to naštve.*Je to aj môj syn.*Taktiež zvýrazní slovo "môj" a usmeje sa.*Áno,vzdala som sa,ale teraz som tu a chcem ho spoznať. A myslím si,že keď utiekol z domu a dal si tú námahu nájsť ma,chce ma spoznať taktiež. V čom by ste mu nemali brániť. Teda pokiaľ ste dobrá matka.

Určite ju mám slečna.*Prikývne a prezrie si ju pričom sa napije.Pohár položí na stôl a ruky si položí na kolená.Sleduje stále Emmu a prebodáva ju pohľadom.Naštve ju ked povie že je to aj jej syn hoci má pravdu.*Sama ste priznali že ste sa ho vzdali a viete že ak chcete by vy dobrá biologická matka tak ho necháte mne a odídete tam odkiaľ ste prišli.*Pousmeje sa a postaví sa.*Ja som dobrá matka to vy ste svojr dieťa dali na adopciu.*Usmeje sa na nu.*Robte si čo chcete ale uvidíte že Henryho poznám lepšie a viem čo potrebuje.*Prejde okolo nej a nezaujato sa na nu pozrie.*

*Odpije si z toho výborného džúsu a pritom stále jedným okom sleduje Reginu.*Mám právo,ho poznať. Keby to je proti Henryho vôli,tak nič nepoviem,ale zdá sa mi,že on narozdiel od niekoho so mnou problém nemá.*Trochu nadvihne obočie a usmeje sa. Keď sa postaví a prejde okolo nej,postaví sa taktiež.*Ja som bola mladá,nemala som naňho prostriedky a bola to chyba.*Rýchlo jej to vysvetlí a ruky si založí do zadných vreciek na džínsoch. Keby tak Regina vedela,že bola vo väzení keď čakala Henryho. Celkom rada by si pozrela jej výraz,ale to sa nesmie dozvedieť.*Očividne to tak nebude. A vlastne...Nemôžte mu zakázať stretnúť sa so mnou. A mňa nemôžte len tak vyhodiť z mesta.*Usmeje sa a pozrie jej do očí. Jedine,že by ju vyvliekla odtiaľto vlastnoručne a Henryho zamkla v dome. No až tak veľmi by sa tomu nečudovala.*

Nehovorím že to právo nemáte.*Pozerá na nu celú dobu a poklopkáva si nohou.Ked sa postaví aj Emma inštinktívne spozornie.*Bola chyba že ste sem prišli.Takže dobre urobíte ak odídete čo bude najlepšie.*Povie jej narovinu.Chce aby bola čo najdalej pod Storybrooku.Nikdy sa nevrátila a ostala si niekde mimo mesta.*Pozrie jej nenávistne do očí.*Henry vás k životu nepotrebuje.Ste mu v nom zbytočná.Vy to vie te slečna.Priznajte si to.*Nakloní hlavu jemne na stranu s ľahkým úškrnom.*Mali by ste už ísť..*Ide s nou na chodbu a vedie ju pri dvere.Už ju tu viac nestrpí.*

Môžte byť rada,že som sem prišla! A prišla späť s Henrym! Keby som nechcela aby sa k vám vrátil,zostala by som s ním v Bostone a bolo by mi úplne jedno,že tu má nejakú matku.*Trochu naň zvýši hlas pretože ju už dosť štve tým čo jej hovorí. A nebude počúvať niekoho ako jej rozkazuje.*Zbytočná? Naozaj? Mám pocit,že už teraz viem o Henrym viac ako vy.*Zavrtí hlavou a má takú chuť jej jednu vlepiť. Zhlboka sa nadýchne a pousmeje sa.*Pre vaše dobro,si to myslím aj ja.*Prikývne keď povie,že by už mala ísť a rýchlym krokom s ňou ide ku dverám.*Myslím,že sa nevidíme posledný krát. Dovidenia.*Usmeje sa na ňu,otvorí dvere a ide k svojmu autu. Ešte sa pozrie do dverí,kde stojí Regina,nasadne a odíde preč.*

Nepravili by ste to.Viete že patrí sem a nechceli ste mu veriť že je to váš syn.*Zamračí sa na nu.*Ach slečna neviete o Henrym ani kúsok toho čo ja.*Na chvíľku sa na jej tvári objaví úsmev ale potom aj tak rýchlo zmizne.Dovedie ju rýchlo k dverám.*Som rada že odchádzate.*Povie jej a sleduje ju ako odchádza.To čo jej povie potom ju zarazí ale nechá to tak.*Dám si na vás pozor slečna.Dovidenia.*Povie jej nakoniec a čaká až kým neodíde.Potom zabuchne dvere a celá naštvaná odíde do svojej spáľne.Prezlečie sa,ľahne si a po chvíľke zaspí.*